Neoby?ajná kniha horlivého Kristovho k?aza a najstaršieho slovenského dominikána Akvinasa Juraja Gaburu, ktorá vychádza pri príležitosti jeho 100. narodenín, ponúka ?itate?ovi autentické stretnutie s jeho duchovným svetom, vyskúšaným odsúdením na doživotie a väznením v období komunistického režimu. Otec Akvinas v úplnej odovzdanosti do Božej vôle prežil ve?mi plodný život. Postaral sa, aby Reho?a kazate?ov i celá dominikánska rodina žila na Slovensku aj v podmienkach ilegality, a okrem toho ako známy tajný apoštol Bratislavy pripravil desiatky ?i stovky rodín a jednotlivcov na prijatie sviatostí a poskytoval im svoju duchovnú službu. Kniha obsahuje originálne dobové, Akvinasom vlastnoru?ne nakreslené schémy, strojopisné materiály a rukopisy, ktoré pomáhajú lepšie porozumie? a rozjíma? nad pravdami viery dôležitými pre každodenný kres?anský život. Doplnená je o súborné vydanie jeho príspevkov, ktoré publikoval ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor dominikánskej revue pre duchovný život Smer v 40. rokoch minulého storo?ia. Táto originálna jubilejná publikácia je rozdelená na nieko?ko kapitol, od najzásadnejších tém teocentrickej stavby ?loveka a kristocentrického života, až po jeho definitívny cie?. V jednotlivých kapitolách rezonujú autorom zdôraz?ované témy, ako prežívanie Božej prítomnosti, každodenný život z obety sv. omše, význam k?azského požehnania a pod. Všetky schémy a texty sa ponechali v pôvodnej, neupravenej alebo minimálne upravenej podobe, aby boli pre ?itate?a ?o najautentickejším stretnutím s duchovným a osobnostným svetom tejto azda najvýznamnejšej žijúcej postavy slovenského dominikánskeho života.

Akvinas Juraj Gabura OP sa narodil 17. 1. 1915 v Dolnom Kubíne (Ve?ký Bysterec). Po pres?ahovaní rodiny do Bratislavy v roku 1927 pokra?oval v štúdiu na štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici a denne sa zú?ast?oval na sv. omši u františkánov. Nadchnutý ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania vstúpil po maturite v roku 1933 do rehole dominikánov v Olomouci, kde sa v roku 1937 zasvätil Bohu doživotnými s?ubmi a v roku 1939 prijal k?azskú vysviacku. Od roku 1940 pôsobil v novozriadenom reho?nom dome v Tren?íne, venoval sa apoštolátu spolo?enstiev, redigoval duchovnú revue Smer a venoval sa vydavate?skej ?innosti. Po nástupe komunistického režimu a zrušení reho?ných domov sa od apríla 1950 ukrýval hlavne na Orave. Za to, že 16. 8. 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, ho 22. 11. 1952 odsúdili na doživotie za „trestný ?in velezrady“. Takmer 8 rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po amnestii v roku 1960 býval v rodi?ovskom dome v Bratislave a pracoval ako robotník a skladník. Popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Od roku 1990 pomáhal pri konsolidácii rehole v slobodných pomeroch. Od roku 2009 žije vo zvolenskom kláštore, kde sa v roku 2015 v úplnej odovzdanosti do Božej vôle dožíva 100 rokov. Je otcom slovenských dominikánov.