C. S. Lewis nás pozýva na výlet do Neba a Pekla. Používa svoj rozpráva?ský talent, aby nám podal alegorický príbeh o ceste autobusom, ktorý premáva medzi Peklom a Nebom.

V istom zmysle v nás snaha spoji? nebo s peklom do manželského zväzku prebýva odjakživa. Zakladá sa na presved?ení, že život nás nikdy nestavia pred nevyhnute?né „bu? – alebo“. Inými slovami, na presved?ení, že ak má ?lovek schopnosti, trpezlivos? a (predovšetkým) dostatok ?asu, vždy nájde spôsob, ako dosiahnu? obe alternatívy.

Domnievame sa, že oby?ajným vývojom, postupnými úpravami alebo zuš?ach?ovaním nakoniec premeníme zlo na dobro, a že nikto po nás nebude chcie?, aby sme definitívne odhodili všetko, ?o by sme si radi ponechali. Toto presved?enie považujem za katastrofálny omyl. Nemôžeme si bra? všetku svoju batožinu na všetky cesty. Dokonca aj naša pravá ruka alebo pravé oko môžu by? z tých vecí, ?o budeme musie? na niektorej ceste zanecha?.

Zlo je možné napravi?, no nikdy sa nemôže „vyvinú?“ v dobro. ?as ho nezahojí. Zlé kúzlo musí by? zlomené, krok po kroku je potrebné „spätne odrieka? zaklínadlo v mene oslobodzujúcej moci“. Inak to nejde. Vždy je to „bu? – alebo“.

Ak trváme na tom, že si ponecháme peklo (alebo dokonca len Zem), neuvidíme nebo. Ak prijmeme nebo, nebudeme si môc? ponecha? ani tie najmenšie a najintímnejšie suveníry z pekla.