Už je to tu

Ako ten ?as rýchlo uteká. Priam ozlomkrky. Len prednedávnom sme boli s našimi mami?kami v poradni, a potom v kostole a ?uduj sa svete, po našej ulici popoludní letela záchranka. Všetci sme vybehli, že ?o sa stalo. Z ved?ajšej bytovky brali pani Terezku. Len sa tak gú?ala z boka na bok, chú?a. Obrovskú tašku jej niesol Daniel, jej manžel. Bolo vidno, aký je zo všetkého celý popletený. Od strachu si sadol za volant záchranky, tak sa ponáh?al. Vodi? sanitky ho s úsmevom na tvári pot?apkal po ramene a povedal mu: „Otecko, toto nechajte na nás. Vy si len sadnite dozadu k mami?ke a držte ju za ruku, aby sa nebála. A vy sa tiež nebojte, všetko dobre dopadne.“ Sa mu povie, nebojte sa. Kto by sa nebál. Ve? to všetko sa malo udia? až o dva týždne. Srdce cítil až v hrdle.Na gy-ne-ko-lo-gi-cko-pôrodníckom už bolo všetko pripravené. Záchranári volali, že vezú súrny prípad. Terezku len preložili na vozík a vý?ahom, šup-šup, si to namierili na pôrodnú sálu. Daniel si pripadal, že je tam zbyto?ný. Všetci vedeli, ?o majú robi?, iba on každému zavadzal.Napokon ho usmernila jedna milá sestri?ka. „Otecko, ak chcete by? pri pôrode, musíte sa prezu?, da? na hlavu ?iapku, masku a obliec? si pláš?. Poponáh?ajte sa, vaše bábätko sa akosi prirýchlo pýta na svet.“
Daniel sa ustrojil pod?a pokynov a ke? prechádzal k Terezke  okolo ve?kého zrkadla, tak povedal: „Dobrý de?.“ ?udoval sa, že mu ten pán, ?o vyzeral ako strašidlo, neodpovedal, ale vtedy zbadal, že sa vlastne pozdravil sebe. „Už mi asi do?ista presko?ilo,“ zahundral.

Jeho Terezka už medzitým bola pripravená na pôrod. Posadil sa k nej a utieral jej tvár, na ktorej sa jej robili kropaje potu.  Nerozumel pokynom lekára, ktorý bol pri pôrode, hlavná vec, že Terezka rozumela a poslúchala na slovo. Bola stato?ná. Všetko trvalo pár minút, no Danielovi sa zdalo, že to nemá konca. Keby sa tak našiel niekto, kto by poutieral tvár jemu. Spotený bol na celom tele. Až sa mu chví?ami zdalo, že skolabuje a odkväcne na zem. To predsa Terezke nemôže spravi?.

Vtom ?osi zamrn?alo. Danielovi napadlo, že malé ma?iatko. Ale kde by sa na pôrodnej sále vzalo ma?iatko?
„Už mi asi do?ista presko?ilo,“ opakoval si asi po tisícíkrát.  Nebolo to žiadne ma?a, bolo to die?atko.