Dr. Jozef Tiso, 1887 - 1947

„Mlado?udáci“ využívali a neraz i zneužívali jeho pasivitu, jeho „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednos? aj za svoje vlastné ?iny. Vedome ?i nevedome z neho za?ali vytvára? budúceho martýra. Bol to jeden z dôležitých stup?ov Tisovej osobnej tragédie. Otázkou ostáva, ?i si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknute?nej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ?udskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnos?ou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.