Svätý Konrád z Parzahmu (1818 - 1894) bol kapucínom známym svojou nezištnou a vytrvalou láskou. Bol oby?ajným vrátnikom v kapucínskom kláštore pri kostole Panny Márie v Altöttingu v Bavorsku. Svoju dobrotu preukazoval nespo?etnému zástupu pútnikov prichádzajúcich na toto miesto. Na dvere kláštora klopali všetky typy ?udí: deti, chudobní, robotníci, mladí ?udia, nezamestnaní, matky, chorí, hladní, zúfalí... Ke? sa ozval zvon, brat Konrád otvoril dvere, usmial sa a otvoril svoje súcitné srdce. Dával bez obmedzenia a bez toho, aby niekoho súdil. O zákonoch ekonomiky nevedel ni? a dával, pretože ?udia boli chudobní a na?ahovali k nemu ruky.

Viac ako 100 000 pútnikov, ktorí ro?ne prichádzali do Altöttingu dávalo bratovi Konrádovi ve?kú príležitos? k tomu, aby mohol prejavi? svoje dary. Slová, ktorými pri procese blahore?enia ?udia ?asto charakterizovali jeho svätos? boli jednoduché:

Bol to taký oby?ajný kapucín, ni? zvláštneho.   

Bol dobrý, v?údny, láskavý, zbožný a pôsobil dobrým dojmom.

Bratia z komunity ho nikdy nevideli namrzeného alebo roz?úleného. "Nepotrebujem ni?," hovorieval. "Mám len chudobu." A práve skrze svoju chudobu sa ve?mi obohatil. Stal sa vrátnikom Božej prozrete?nosti. Brat Konrád bol blahore?ený v roku 1934 a svätore?ený o rok neskôr - v roku 1935.