V tejto publikácii dostáva ?ítate? príležitos? vníma? Aurelia Augustina (354 - 430) nielen ako svätca a u?ite?a katolíckej cirkvi, ale aj ako komplexného kres?anského vzdelanca, ktorý je pevne zakorenený v profánnej antickej vzdelanosti, s ktorou tvrivo komunikuje.

Vzorkou pre analýzu sú výklady pätnástich žalmov združených pod ozna?ením graduales, stup?ové, ktoré sú sú?as?ou Augustínovej homiletickej zbierky Enarrationes in Psalmos, v dejinách homiletickej spisby jedine?nej. Samotná vo?ba diela, ktoré dlho ostávalo mimo hlavného záujmu filológov a literárnych vedcov, sved?í o tom, že autorka by rada prispela do pokladnice poznania nie?ím novým.

V argumenta?nej báze nachádzame okrem textov analyzovaných Enarrationes nielen celý rad iných Augustínových spisov, z ktorých najvýznamenjšie miesto patrí dielam De doctrina christiana, Confessiones, De ciuitate Dei, Tractatus in Iohannis Euangelium 1 - 16, Tractatus in Primam epistulam Iohannis ad Parthos a retrospektívnym Retractationes, ale do hry vstupujú aj biblické knihy a diela ?alších antických autorov, spomedzi nich najmä Aristoteles, Cicero a Quaintilianus.

Táto kniha predstavuje cenný prínos k poznaniu antickej kultúry a špeciálne kultúry slova, rozširujúc tak spektrum konkrétneho poznania na oblas?, ktorá nebola doteraz bližšie zmapovaná.