Životný príbeh autora tejto knihy, Ondreja Luckého (1919), sa bolestivo zmenil po likvidácii kláštorov komunistickým režimom v roku 1950, ke? bol ako františkán odvle?ený do sústre?ovacieho tábora v Hronskom Be?adiku, odkia? bol prevezený do Bá?u a napokon do Podolínca. Potom bol zadelený do vojenského pracovného tábora. Od roku 1954 pracoval ako údržbár, neskôr ako skladový robotník, napokon bol zamestnancom Vodohospodárskych stavieb. Dnes žije v utiahnutosti. Ondrej Lucký už po?as štúdií na gymnáziu v Trstenej a Malackách písal básne, ktoré publikoval vo viacerých ?asopisoch a tiež v Almanachu slovenského stredoškolského študentstva (Žijeme). V roku 1941 preložil ?as? Homérovej Iliady (stretnutie Hektora s Andromachou). V ?alších rokoch sa venoval redaktorskej a prekladate?skej práci, v Žiline viedol ochotnícke divadlo, písal divadelné hry, poviedky a básne. Svoje práce uverej?oval pod menom Metod alebo pod pseudonymom Andrej Lom.
V osemdesiatych rokoch napísal pod?a biblických dejín románovú trilógiu, ktorej prvý diel má názov Pútnici. V tejto knihe k nám prichádza závan dávnej kultúry, dávnych dejín a príbehov. Toto dielo sved?í o ve?kom vzdelaní autora a o jeho literárnom nadaní, ktoré je aj po desa?ro?iach nútenej odmlky stále živé

"Dlhé hodiny samoty pri pasúcom sa stáde a dlhé rozhovory s Jetrom, neraz hlboko do noci, pod nebom plným hviezd, umožnili Mojžišovi h?ba? nad tajomstvami, ktoré mu zaplavili srdce tam v One a ktoré s ním zdie?al Neferptah. ?asto myslel na neho, vybavoval si jeho obraz, obraz živého ?loveka i obraz slávnostnej meravosti, aký mu dal na svojom reliéfe Besalel. Hovorieval s Jetrom o slnku - božstve faraóna Achnatona, o slnku - božstve všetkých národov, o slnku menom Jajaš alebo Jahu, ktoré uctievali Madián?ania a ktorého hlavným k?azom bol Jetro. A z pološera sa stále jasnejšie vynáral obraz Boha, ktorý je jednotou v jednotnom svete, vytrhnutom z chaosu. To boli chvíle, ktoré miloval a pre ktoré sa oplatilo ži? v ústraní, ?aleko od dobiedzajúcich ?udí..."

brož., 328 str