Nám všetkým spievala Maria svoj chvalospev, aby sme ho spievali s ?ou. Parafrazou vzletnych slov samotneho Luthera uvadzam tento kratky uvod k novemu prekladu Lutherovho komentara k Magnificat. Publikovanie tohto prekladu spristupni slovenskemu ?itate?ovi fascinujuce dielo Martina Luthera – jeden z najuš?achtilejšich kvetov nemeckej mystiky, ako ho ozna?il evanjelicky teolog Martin Wernisch. Za ich namahu a nadšenie pri praci na preklade tohto diela si jeho autori Irma Maria Danielisz a Ladislav Lencz zaslužia obdiv. Nebojim sa hne? v uvode tvrdi?, že ?itate?, ktory pride do kontaktu s Lutherovym komentarom po prvykrat, v ?om objavi cenny a inšpirativny zdroj pre vlastnu spiritualitu, plny ne?akanych a podnetnych poh?adov. Jednym dychom sa odvažim doda? tvrdenie, že pre otvoreneho ?itate?a prvy kontakt s Lutherovym komentarom nebude poslednym. A seriu uvodnych tvrdeni zakon?im vyjadrenim presved?enia, že Lutherove priležitostne kriticke vypady vo?i kruhom katolickej hierarchie neodradia katolickeho ?itate?a od opatovneho navratu ku komentaru, ktoreho hodnota a aktualnos? ho povznesie nad liniu konfesionalneho rozdelenia medzi denominaciami. Ako exegeta musim vyzna? svoje prekvapenie zo stretnutia s ne?akanymi teologickymi argumentaciami a exegetickymi zvratmi, ktorymi je Lutherov komentar preplneny. Tieto znamenali pre m?a najatraktivnejšiu ?as? ?itania a zostanu lakavou materiou pre buduce kazanie ?i osobne uvažovanie. Nehovorim len o Lutherovej napadnej schopnosti ilustrova? svoju interpretaciu rozmanitymi a vlastny argument podporujucimi citátmi z inych ?asti Pisma, ale hlavne o sposobe argumentacie, ktoremu je cudzia frazovitos? a ošuchanos?. Dovolim si uvies? nieko?ko prikladov. Pod?a Luthera je Boh ten, kto h?adi do h?bky, ?im sa odlišuje od ?loveka, ktory tuži stale h?adie? nahor. Pretože je Boh na najvyššom mieste, nemože h?adie? ved?a seba alebo nad seba, a tak musi h?adie? nadol. Nasledne Luther argumentuje, že Boh tym lepšie vidi ?loveka, ?im je ?lovek nižšie. Z toho potom ponuka zaujimavy uzaver: Boh necha ?loveka ob?as upadnu? do hriechu, do biedy, pretože v tejto pozicii ho lepšie vidi, može pozera? do h?bky a tak padnutemu ?lovekovi pomoc?. Podobny sposob uvažovania formuje Lutherovo tvrdenie, že iba ti zakusia prave Božie skutky, ktori zažiju utlak a poniženie.
Moc zhora sa prejavuje najma nad tymi, ktori su uplne dole. Niekde do tejto linie zara?uje Luther aj postavu Marie, ktorej pokoru vyzdvihuje. Maria je charakterizovana ni?otou a poniženos?ou, skromnos?ou a nenapadnos?ou. Boh na ?u zhliadol preto, lebo jeho poh?ad a ?iny smeruju do hlbin, prave tam, kde sa nachadzala skromna služobnica Maria. A toto vyzdvihnutie pokornej Marie Najvyššim je dovodom pre jej chvalospev. V tomto kontexte ma svoje miesto aj Lutherova zaujimava refl exia o kres?anstve. Ako svetom zaznavane a ponižovane – podobne ako Maria – leži kres?anstvo v h?bke, preto na? Boh može h?adie? a ma? nad nim otvorene o?i. Moju pozornos? pritiahlo aj Lutherovo jednoduche vysvetlenie pokory: by? pokornym znamena pozera? sa dole, na nenapadne, skromne veci. Podobne ma zaujala aj jeho uvaha o Božej sile. Pod?a Luthera tato posobi ticho a tajomne; spozorova? sa da až vtedy, ke? vykonala svoje. K zamysleniu privadza aj ?alšia Lutherova poznamka: kde vchadza ?udska sila, tam Božia odchadza. V žiadnom pripade nechcem predstiera?, že vymenuvavam nosne alebo nejakym sposobom k?u?ove body Lutherovho komentara. Spominam iba niektore Lutherove vysvetlenia, ktore sa mi zdaju aktraktivne vzh?adom na svoju napaditos? a netradi?nos?. ?itate? komentara bezpochyby objavi pre seba ?alšie. V ramci tychto poznamok sa citim nuteny prizna?, že Lutherov komentar može  predstavova? vy?itku pre modernych teologov a kazate?ov, ktori su neustale v nebezpe?enstve sk?znutia do frazovitosti a priemernosti. Z marianskeho h?adiska predstavuje Lutherov komentar na Magnifi cat hlavne ?ažisko jeho poh?adu na Mariu. Ako fi l rouge sa tiahne celym komentarom Lutherovo zdoraznenie Mariinej skromnosti, na ktoru Boh odpoveda svojou mocou. Jeho pozitivne vnimanie Marie vyjadruje aj použivanie epitet ako ?ista Panna alebo nežna Kristova Matka. Historicky je Lutherov komentar adresovany knieža?u Johannovi Friedrichovi, ktoremu Luther predstavuje Mariin chvalospev ako vzor pre vladarov a inšpiraciu pre vladcov. V tejto optike patri chvalospevu paradigmaticka funkcia, ktora spo?iva vo varovani panovnikov pred opovažlivos?ou, sebaistotou a nedostatkom bazne pred Bohom. Okrem cie?a pohrozi? vysokopostavenym Luther vnima ?alšie dva ciele chvalospevu: posilni? našu vieru a uteši? mali?kych. Magnificat teda neapeluje iba na vysokopostavenych, ale na všetkych. Každeho ?loveka tento chvalospev pozyva uveri?, že Boh ho nevylu?uje, ke? kona v historii svoje ve?ke skutky. Každy ?lovek sa ma v chvalospeve najs?. Pretože tento chvalospev, ako aj jeho novopreloženy vyklad z pera Martina Luthera je adresovany nam všetkym.

Dr. Juraj Fenik
Katedra historie a biblickych vied
Teologicka fakulta v Košiciach
Katolickej univerzity v Ružomberku

  

Väzba: Brožované
Po?et strán: 110