V konflikte medzi Ježišom a jeho protivníkmi narážajú na seba charizma a inštitúcia. ?lenovia ve?rady veria, že musia chráni? pred Ježišom chrám, Tóru i ?ud. Ale Ježiš nespochyb?uje ani chrám, ani Tóru, ani ?ud. Chce, naopak, Izrael zhromaždi?, aby sa kone?ne stal tým, ?ím má by? v Božích o?iach. A Tóru neni?í, ale vysvet?uje ju jasne v súlade s Božou vô?ou. Chce, aby chrám bol tým, po ?om túžili proroci: miestom skuto?ného uctievania Boha. Samozrejme, za tým všetkým je vyhlásenie, že zhromaždí Izrael na konci ?ias, že on sám je naplnením Tóry a že „tu“, teda v spolo?enstve so svojimi u?eníkmi, „je niekto vä?ší než chrám“ (Mt 12, 6). Celá ve?rada i celý Izrael boli postavené pred toto opovážlivé vyhlásenie. Ježišovo umu?enie nebolo len akýmisi pašiovými hrami a Ježišov kríž dekora?ným predmetom, aký z neho neskôr vytvorili kres?anskí umelci. Ke? tento príbeh umu?enia pravidelne po?úvame na bohoslužbe, môžeme si ho naozaj ve?mi ?ahko pomýli? s pašiovými hrami. Úlohou historicko-kritickej exegézy by malo by? práve opätovné prekonávanie tohto sakraliza?ného ú?inku. Exegéti musia stále znova poukazova? na to, ?ím Ježišovo umu?enie v skuto?nosti bolo: bola to ve?mi konkrétna udalos? odohrávajúca sa uprostred reálnych mocenských záujmov, ktoré sa presadzovali so smrte?nou vážnos?ou.

Väzba: Brožované

Po?et strán: 84