Jan píše ako kazate? svojim ?u?om jazykom, ktorému bude rozumie? každý sú?asný kazate?. Miluje ?udí zverených do jeho starostlivosti. Sú to jeho „deti”, jeho „milí” (1J 2,1.7). Túži ich chráni? od chýb a zla a chce ich vidie? pevne zakotvených vo viere, láske a svätosti. A tak apeluje na to, ?ím sú a ?o vedia. Nemá pre nich nové u?enie. Práve naopak, žiada ich, aby si spomenuli na to, ?o už vedia, ?o majú a ?o sú. Varuje ich pred odchýlením sa od toho a nabáda ich, aby tomu ostali verní. Kedyko?vek novátori spôsobujú problémy v cirkvi a posmievajú sa všetkému, ?o je staré a tradi?né, potrebujeme po?u? a venova? pozornos? Jánovým napomenutiam pokra?ova? v tom, ?o sme sa nau?ili a ?o sme dostali a necha?, aby to v nás pôsobilo.

„Modlím se za to, abychom dostali milost nejen tyto epištoly studovat, ale poddat se jim v mysli a v život?. Církev pot?ebuje jejich zv?st. Abych si vyp?j?il Jan?v vlastní slovník, musíme v nich z?stat a nechat je z?stat v nás.“

J. R. W. Stott je sv?toznámy a obdarovaný evangelista, kazatel a biblický u?itel. I když v d?chodu, je fará?em církevního sboru All Souls Church v Londýne a ?estným ?editelem Londýnskeho institutu sou?asného k?es?anství.

Brož., 235 str.
Rok vydania: 2004