Výmenný bannerový systém. V prípade, že u nás uvidíte nevhodnú reklamu, kontaktujte nás.
RECENZIE
Napísal/a: Mária Fiolková Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 10 May, 2009
Túto knihu som ne?ítala,ale vrelo možem odporu?i? knihu "Radostná zves? o sexe a manželstve".Som vyše 20 rokov vydatá,ale až v nej som našla odpovede na niektoré otázky.Škoda,že sa mi nedostala do rúk pred dvadsiatimi rokmi!
V knihe je citit protestantsky postoj, vo veciach manzelskej moralky a cistoty sa nezhoduje s katolickym ucenim. Ide proti tomu, co uci Cirkev v Humanae Vitae. Ovela lepsia je kniha od Ch. Westa: Radostna zvest o sexe a manzelstve.
Napísal/a: Mirka Paprckova Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 5 May, 2009
Tak toto je otrasne napisana kniha, styl, obsah, struktura, no je to des. Aj podla mna jedna z najhorsich knih ake som kedy citala. Je mi luto, ze som na nu vyhodila peniaze.
Napísal/a: Tomáš Andrašovi? Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 17 September, 2008
(Holá) pravda o sexe je jedna z najhorších kres?anských kníh, aké som kedy ?ítal (nerátam, samozrejme, na prvý poh?ad nekvalitných autorov). Nepamätám sa, že by ma nejaká iná kniha tak naštvala. V ?om je problém? Autorka sa vyjadruje výre?ne, nenájdeme u nej hysterické spovede alebo výzvy, ani moralizujúce dvíhanie prstom. Nemal som vôbec problém súhlasi? s tým, ?o autorka obhajuje. Roz?úlilo ma však to, akým spôsobom to obhajuje. Na to, že autorka napísala kres?anskú knihu o sexe a o cudnosti, je dos? šokujúce, že sa v nej takmer vôbec nehovorí o láske (a to ani o manželskej). Je tu tiež minimum slov o milosti. Uvažova? o sexe bez kontextu lásky sa pod?a m?a zvykne jedine v dvoch perspektívach. Jedna z nich je medicínska. Tá druhá je pornografická. Winnerovej esej je bezcitná a chladná. Nie je v nej bada? aspo? trochu úprimnú snahu o pochopenie ?udského zápasu so sexuálnou túžbou. Autorka zaujíma jasne legalistické stanovisko. Názory na sexualitu rozšírené v sekulárnej kultúre a v kres?anských cirkvách najprv ozna?í ako lživé, aby ich nahradila inými názormi, ktoré sa však svojou jednostrannos?ou ve?mi nelíšia od tých prechádzajúcich. Winnerová vôbec nepochybuje o tom, že má pravdu. Prekladá svoje názory s drzou samozrejmos?ou, ?o je možno prejavom neúctivosti k pravde alebo aspo? nedostatku základnej kres?anskej pokory. Ke? píše o problémoch so sexualitou u cudzích ?udí, u svojich známych alebo priate?ov, ?itate? sa nemôže ubráni? dojmu, že si chce na nich dokáza? svoj ostrovtip a „použi? ich“ na potvrdenie svojho názoru. V jej postojoch k ostatným nenájdete ve?a empatie. Ktosi na www.amazon.com ozna?il túto knihu ako „bizarný neopuritanizmus“. A mal pravdu... Winnerová tu vyjadruje postoje a stanoviská, ktoré by nemohli napadnú? nijakého Európana. Napríklad, že naše telá patria (cirkevnému) spolo?enstvu (!), že sexom sa za?le?ujeme do spolo?enstva, že najpravdivejší vz?ah nie je manželský, ale súrodenecký alebo, že etickou jednotkou v kres?anstve nie je jednotlivec, ale spolo?enstvo (!). Toto je zrejme možné jedine v Amerike... Prekážala mi studená a mechanická popisnos?, s ktorou Winnerová opisovala sexuálny hriech. Jej podrobnos? a úlety do farbistých detailov („medzierka medzi prsiami v hlbokom výstrihu“ a podobne) mi pripomenulo Michela Foucaulta. Foucault v Dejinách sexuality opisoval novú prax v spovedníctve, ktorá sa za?ala presadzova? od 17. storo?ia. Je sú?as?ou bolo mimoriadne detailné spovedanie sa k?azovi zo všetkých myšlienok, pocitov ?i hnutí mysle, ktoré ?o i len zavá?ali sexuálnym hriechom. Mimochodom, keby autorka brala aspo? trochu do úvahy historický kontext, možno by si uvedomila, že tzv. sexuálna revolúcia je vo ve?kej miere dôsledkom postojov západnej civilizácie k sexualite. S trochou nadsádzky by sa dalo poveda?, že sexuálna revolúcia je nemanželským die?a?om puritanizmu... Nebudem nikoho od ?ítania tejto knihy odhovára?. Naopak. Pre m?a to bolo pou?né ?ítanie. Jedna veta v tejto knihe o autorke prezradila všetko. Ke? som na ?u narazil, vrhla svetlo na celú túto esej. Autorka vložila do textu zátvorku, kde sa o sebe pokúsila nie?o vysvetli?: „Ja osobne som pod?a Myers-Briggsovho typologického testu ?lovek so silným sklonom k plánovaniu a h?adaniu definitívnych záverov. Otvorené obzory a sloboda ducha ma niekedy ve?mi znervóz?ujú.“ (s. 118). Pochopil som. Túto knihu napísal úzkostný ?lovek, ktorý je vo svojom vnútri ve?mi neslobodný. Pred svojím „strachom zo slobody“ (vi? Fromm, Tillich) sa pokúsila skry? v náru?í spolo?enstva. Musím však poveda?, že objatie tohto spolo?enstva je trochu dusivé...
Zobrazujem 1 až 4 (z 4 komentárov)
Stránky: 1
Odporúčame
Vaše konto
Výmenný bannerový systém. V prípade, že u nás uvidíte nevhodnú reklamu, kontaktujte nás.