George Müller (1805-1898)

"Bože, urob ma svetlom ?u?om okolo m?a a pomôž mi nájs? spôsob, ako pomôc? sirotám skôr než bude neskoro." Ani vo sne by si nedokázal predstavi?, ako Boh vypo?uje jeho jednoduchú modlitbu.

Hoci George Müller mal sotva dostatok pe?azí na jedlo pre svoju vlastnú rodinu, otvoril svoje srdce a domov pre druhých. Bol úplne odkázaný na Božie zaopatrenie a „Ra?ajkový klub“ s tridsiatimi sirotami u neho doma sa postupne rozrástol na pä? obrovských budov, ktoré sa stali domovom pre viac než desa? tisíc detí.

Odkedy sa George pustil do zakladania sirotinca, starostlivo si viedol modlitebný denník. V?avo na každej stránke si písal modlitebné potreby a napravo dátum a spôsob, akým Boh na modlitbu odpovedal. Modlitebný zoznam obsahoval všetky veci v dome. Aj uhlie, ktorým kúril v kozube, bolo odpove?ou na modlitbu. Vždy, ke? sa modlil, peniaze prišli ako na zavolanie. Za celý život prešlo rukami Georga takmer jeden a pol milióna libier. "Ja svojho Boha poznám pä?desiatdva rokov, a po celý ten ?as si nepamätám na prípad, kedy by nebol odpovedal na moje modlitby."