Pri oslobodení koncentra?ného tábora Osvien?im-Brezinka lekárka sovietskej ?ervenej armády Zinaida Berezovská našla v troskách jedného z krematórií denník. Mala ho u seba až do svojej smrti v roku 1983. O dvanás? rokov neskôr sa denník dostal do rúk jej vnu?ke Anastasii Shangin-Berezovskej, ktorá ho vzala do Spojených štátov amerických, kam emigrovala krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Anastasia sa dlhé roky pokúšala nájs? niekoho, kto by nájdený rukopis neznámeho pisate?a náležite spracoval, preložil a sprístupnil širokej verejnosti. Denníka sa nakoniec ujali pracovníci Centra pre štúdium holokaustu v Severnej Kalifornii, ktorí ho nielenže dali preloži? do angli?tiny, ale s pomocou ?alších odborníkov identifikovali aj jeho autorku, štrnás?ro?nú Rywku Lipszycovú z Lodže, a jej vzácne svedectvo upravili do knižnej podoby.

Rywka si písala denník od októbra 1943 do apríla 1944. Zaznamenávala si do? svoje myšlienky, pocity, sny, spomienky na m?tvych rodi?ov a deportovaných súrodencov, zachytila každodenný život v krutých podmienkach lodžského geta a rozoberala vz?ahy s príbuznými, u?ite?kami a kamarátkami. Jej zápisy sved?ia o obrovskej túžbe dospievajúceho diev?a?a po lepšom živote, o odhodlaní nevzdáva? sa za žiadnych okolností, o neochvejnej viere, ktorá jej pomáhala preži? tie naj?ažšie chvíle.
V auguste 1944 Rywku s jej najbližšími deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvien?im-Brezinka. Neskôr ju poslali do pracovného tábora Christianstadt, odkia? absolvovala pochod smrti do Bergen-Belsenu, kde sa kone?ne do?kala vytúženej slobody.
Denník Rywky Lipszycovej v knihe dop??ajú spomienky jej príbuzných, odborné eseje, ktoré spolu s bohatou fotodokumentáciou približujú atmosféru tých ?ias, a tiež pátranie po jej ?alšom osude.