Autor ponúka kus svojho srdca na dlani. Za priehrštie múdrosti, ktorú v ?om ukrýval a zhromaž?oval za desa?ro?ie svojho k?azstva. Skvelá príležitos? obzrie? sa a uvažova? nad sebou i svetom naokolo. A obdivova? tajomstvo ?udského srdca, o ktorom biblická múdros? hovorí: „Ako voda tvár, tak ?udské srdce odráža ?loveka“ (Prís 27, 19). Neustály pohyb srdca istotne s?ažuje pozorovanie všetkých jeho záhybov. Keby aj nie?o uniklo pozornosti ?udských o?í, do srdca sa všetko zapisuje a trpezlivo ?aká na svoje odhalenie. A tak je na každom, ?i z neho skuto?ne vynáša ako múdry hospodár vecí nové i staré (porov. Mt 13, 52). Autor to aj robí, no nespolieha sa pritom len na múdros? kníh, v ktorých objavuje osved?ené pravdy dávnych vekov. Dopredu ho pobáda skôr skúsenos? toho, kto steles?uje Krista, znalca, uzdravovate?a a – zo všetkého najviac – milovníka ?udských s?dc. Autor ukazuje, že z poznania pravdy o ?loveku, i o sebe, sa dokáže ve?mi teši?, no neprestáva by? úprimným realistom. Jednako verí, že podobne ako milovanému u?eníkovi, tak aj jemu Ježiš dovolí zosta? svedkom Božej lásky k ?loveku až do konca.

Úvod:
Iste mnohí poznajú sv. Margitu Máriu Alacoque (1647-1690) ako jej dal Ježiš 27. decembra r. 1673 spo?inú? na svojej hrudi a otvoril tajomstvo svojho presvätého Srdca. Bolo to prvé zjavenie, ktoré dostala sv .Margita. Jej srdce vložil do „horiacej vyhne“ svojho presvätého Srdca a povedal, že si ju vyvolil, aby poklady jeho Srdca zvestovala ?u?om. Milosti udelené sv. Margite následne obnovoval každý prvý piatok v mesiaci: „Toto presväté srdce mi bolo ukázané ako slnko lesknúce sa oslnivým jasom“
Táto tradícia, ktorá vznikla v 17. storo?í na základe zjavení, ktoré dostala sv. Margita, je doteraz živá aj na Slovensku. Ako mladík som vyrastal práve v tejto tradícií prvých piatkov, ale nikdy som nešiel akosi hlbšie do tajomstva, o ?om je vz?ah môjho srdca s mojím ?i našim Pánom.
Téma srdca za?ala pre m?a zvláštnym spôsobom nabera? na intenzite, až ke? som žil v Bratislavskom kláštore.
K dlhým rokom uvažovania nad srdcom ma priviedol jeden zážitok. Stalo sa to v Bratislave v istý de?, ke? som sa odhodlal ís? k Bratislavskému hradu. Na pol ceste ma oslovili krásne kované dvere. Asi približne v strede týchto dverí sa nachádzalo špeciálne kovové srdce. V strede tohto srdca bolí malé dvierka, a práve ony ma oslovili, lebo sa dalo s nimi pohybova?.
A tak srdce mohlo by? v strede otvorené, ale aj zatvorené. ?o sa týka prác s kovom asi ni? krajšie ani výstižnejšie som nevidel. Doteraz mi tieto dvierka hovoria do života, ?i mám otvorené srdce pred Bohom, alebo som ich dnes zatvoril.
Dodnes mám dva obrázky z tohto srdca. Jeden obrázok je s otvoreným a druhý so zatvoreným srdcom. Na ?avej strane izby mám srdce otvorené a na pravej uzatvorené. Vtedy, ke? som ich zavesil, ani som si neuvedomil, že svoje ?udské srdce mám v?avo, a teda mám ho ma? otvorené pre vz?ahy. Ale aj to vnútorné duchovné srdce chcem ma? otvorené pred Pánom, aby ho mohol formova? a premie?a?.