Výmenný bannerový systém. V prípade, že u nás uvidíte nevhodnú reklamu, kontaktujte nás.
RECENZIE
Napísal/a: Božena Fedorková Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 18 September, 2012
Tisíc darov
Táto kniha je vlastne o tom, aké všelijaké dary nám Náš Pán dáva každý de?. Sú a objavujú sa v našom živote, ale mi si ich neuvedomujeme. Pre?o? Asi každý by mal na to svoju individuálnu odpove?.
Celý príbeh sa to?í o jednej žene, aj jej blízkych, ktorá h?adá všade dary od Boha. ?i je to už šum vetra, ale žiarové slnko, za všetko Mu ?akuje .
Dokonca nemala ani ?ahké detstvo , a predsa neobvi?ovala z toho Jeho, ale naopak Ho velebila a ospevovala. Bola v?a?ná a spokojná za to ?o mala. Musíme vždy ?akova? Bohu aj za dobré, ale aj za zle. My neviem pre?o nejaké zlé veci dejú, ale On áno, On vie, že je to tak lepšie pre nás. Len on vie aké má s nami plány, tak by sme sa mu mali zveri? aj so svojimi boles?ami, trápeniami....
Ve?mi sa mi zapá?ila jedná veta z knihy ako tam autorka píše, že my ?udia sme ako zvony a On je celkom ur?ite vietor, fúka a my zvoníme. To je krásne prirovnanie a aj ve?mi pravdivé. Život je ve?mi ?ažký a krátky na to, aby sme sa nemodlili, aby sme nevzdávali v?aky Bohu za všetko.
Mnohokrát sa o nie?o ve?mi usilujeme a ve?akrát nám to nevyjde – padáme , ale máme sa u?i? vsta?, skúša? to dokia? to nevyjde. Musíme nachádza? rados?, lásku, š?astia, porozumenie vo všetkom.
Napísal/a: Knihovni?ka Kumran Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 20 August, 2012
Jedine?ná kniha. Verte mi. A o jej jedine?nosti sved?í aj to, že som ju do?ítala zhruba pred troma týžd?ami, ale tých dvadsa? jeden dní odvtedy, som musela h?ada? správne slová na to, aby som vám ju dokázala priblíži?.
Okey, azda sa môže zda?, že to beriem vážnejšie ako by som mala, ale... inak to nejde. Poznáte ten pocit, ke? si lámete hlavu nad tým, ako mohol autor so seba vylúdi? takú krásnu konštrukciu vety a ubíja vás pocit, že vy pravdepodobne ni? také nezosnováte? Poznáte to? Ak nie, pri tejto knihe sa vám ten pocit zaryje pod kožu tak hlboko, že ho už odtia? nedostanete. Neprehá?am.
Zakaždým ke? som Tisíc darov ?ítala, musela som sa usmieva?. Viem, znie to ako klyšé, ale je to tak. Slová sa knihou niesli ako hudba (ani ja som neverila, že nie?o také je možné, ale ukázalo sa, že som sa mýlila) a ?asto som si predstavovala, že ke? raz budem ma? beby, budem mu z tej knihy ?íta? pri jeho bielej postie?ke. Samozrejme, že tomu to mr?a nebude rozumie?, ale myslím, že by bolo krásne zabali? ho tými krásnymi slovami.
Tisíc darov rozpráva príbeh o tom, ako sa z každodenných stereotypov môžu sta? ducha oživujúce zázraky. Je to kniha o tom, ako ?lovek dokáže vidie? krásu v letnom daždi a v blatových stupkách na ?isto pozmývanej podlahe, v napnutých svaloch na rukách svojho manžela pri rúbaní dreva ale aj v odseknutom prste najmladšieho syna. Je to divý sprievodca, ktorý po dávkach aplikuje do ?itate?a nádej a vieru v krásu.
Istý filozof raz povedal, že sú knihy, ktoré sa zhltnú, sú tie, ktorým ?itate? dovolí, aby sa mu rozpustili na jazyku a potom sú také, ktoré treba žu? a vníma? každú zložku ich chute. A to je prípad Ann Voskampovej. Nie je to kniha na jeden hlt ale na celoživotné prežúvanie, v?aka ktorému sa do tela dostanú živiny, ktoré spravia život naplneným až po okraj.
Jednozna?ne je to najo?arujúcejšia kniha akú som v živote ?ítala (a že som ich už ?ítala naozaj ve?a!!!!), to ?o som o nej napísala v týchto riadkoch ani z desatiny pravdivo nevykres?uje jej skuto?nú hodnotu a dynamiku. A možno práve to je na tom to dobré... možno to je znak, že si ju naozaj treba pre?íta?, odloži? do knižnice a potom pre?íta? znova. A znova. A znova.
Zdroj: http://beautifulworldofbooks.blogspot.sk/
„V podstate všetci vieme, ako by sme sa mali správa? – náš problém je, že to nedokážeme. Všetky naše predsavzatia sú ako vzdušné zámky, ak nepremení Božia láska radikálne naše srdce zvnútra. Žiadna iná moc nás nezmení, a jediným priamym prostriedkom, ako s touto mocou prís? do styku, je modlitba.“
Tieto slová kedysi napísal David Torkington, kres?anský autor. Ann Voskampová by sa pod tieto slová iste podpísala a ešte by možno doplnila: „modlitba v?akyvzdania – eucharistio.
Eucharisto - o tom je totiž táto jedine?ná kniha, v ktorej autorka odha?uje, ako Božia milos? zmenila jej srdce. Ako jej Boh postupne odha?oval jednotlivé vrstvy tohto eucharistio, ktoré má kore? slova práve v slove „charis“ - milos? a v gréckom „chara“ - rados?..
Kniha nie je teologickou štúdiou, ani to nie je román, ktorý by mal klasickú líniu deja: zápletka, vyvrcholenie, rozuzlenie. A predsa je to autentická teológia – teda slovo o Bohu. A je to i román, dráma ?loveka.
Ann, oby?ajná žena, manželka farmára a matka šiestich detí, ukladá v tejto knihe myšlienky jednu za druhou na papier. Každá je presne na svojom mieste, žiadna veta tu nie je navyše. V myšlienkach sa vracia k udalostiam a príbehom, ktoré prežila a ktoré práve žije. Sú naplnené Božím slovom, ktoré je ako dvojse?ný me? a rozoznáva myšlienky a hnutia srdca. V prípade Ann Voskampovej to platí vo vrchovatej miere. Vo svetle Božieho Slova všetky okamihy života – minulé, prítomné aj budúce – dostávajú zmysel.
Otázky, ktoré si autorka postupne kládla, sú blízke každému. Vari nemáme aj my tú istú skúsenos?, že sa neraz cítime prázdni a zdá sa nám, akoby Boh na nás zabudol? Ann si tiež dávala tieto otázky. AKo je možné prija? a spracova? v sebe spomienku na smr? malej sestry, ktorú zrazilo auto? Vieme pochopi? zatrpknutos? otca, ktorý skon?í po tejto smutnej udalosti s kostolom i Bohom. Ako ?akova?, ke? sa nám vidí, že na to nemáme ?as? Môže vôbec ma? ?as na nejaké vzdávanie v?aky matka, ktorá musí navari? pre ve?kú rodinu, triedi špinavú bielize? na pranie, má plný drez neumytého riadu? Ann sa u?í ?akova? – a u?í to aj nás. Pozýva nás, aby sme sa tohto tréningu nevzdávali, nie je to iba hra. Je to otvorenie srdca, aby ho premenila Božia milos? zvnútra. Naša sila na to nesta?í. Autorka vie, že sama by nedokázala vidie? požehnanie v zranení syna, v smrti blízkych... Pýta sa, ako je možné premeni? zatrpknutos? na v?aku a hnev na rados?. Ako môžeme naplno ži? tak, aby sme boli naplno pripravení zomrie?? Varí kašu, ?istí záchod, svoje deti vyu?uje doma. Nie, nik z nás sa nemôže vyhovára?, že na modlitbu v?akyvzdania nemá ?as.
Ak prijmeme jej pozvanie necha? sa premie?a? Božou milos?ou, objavíme, že život môže by? naplnený š?astím a rados?ou, lebo sme milovaní.
V rámci programu Knihovni?ka recenzovala : Maria Schindlerova
Oddelenia
