|
„Kto vlastne som?“ Taká otázka nám môže pripada? ako banálna, takmer detinská fráza. Ženy si na ?u napokon odpovedajú samy: „Som matka.“ „Som ú?tovní?ka.“ „Som reho?ná sestra.“ „Pravdaže viem, kto som...“ A predsa to nevieme. V kútiku každého ženského srdca sa skrýva túžba po nie?om viac. „Som iba matka? Iba manželka? Iba u?ite?ka ?i ošetrovate?ka? Ak nie som len toto, kto vlastne som?“ Objavi? v ženskom srdci a duši ten najhlbší zmysel pre identitu sa nedá na prvýkrát. Je to cesta. Ženy si v rôznych fázach svojho života stále znova kladú otázku: „Kto som?“, pretože identita ženy nie je stojatá voda v jazierku. Je ako dravá rieka, ?o sa rúti od jedného ohybu k ?alšiemu a vytvára si ?oraz hlbšie a širšie koryto. Ak vám niekedy v živote zišla na um rovnaká otázka, vrhnite sa do jej prudkého toku. Voda vám možno bude v prvom okamihu pripada? studená, no ke? sa s dravou riekou spriatelíte, donesie vás na miesta, o ktorých ste nemali tušenia. A nielen to – nau?íte sa ma? z cesty potešenie.
|