"Kniha Jób by mohla skon?i? na konci druhej kapitoly, kde dokazuje, že Jób odolal, lebo jeho láska k Bohu bola skuto?ná a autentická. V skuto?nosti je potrebné po?ka?, konkrétna situácia Jóba nie je taká, že by ju vyriešil jedným vzdychom a že by ju akceptoval raz a navždy, skôr ide o konkrétnu situáciu ?loveka, ktorý ju akceptuje, ale ju musí uvies? do každodenného života..." (str. 19)

Aj preto, že Jób uvažoval, kniha o ?om je podstatne dlhšia (a ešte viac je kníh o Knihe Jób). Hovorí o sile slabosti. O tom, ?o prináša vyrovnávanie sa s hrani?nou situáciou v našom živote - vzburu, krik, pla?, ml?anie, hnev... Ak to všetko vedie k láske, ako to zažil Jób, tak aj to, ?o sa zdá slabé a bezmocné v nás, napokon vedie k ví?azstvu... Slabé sa stáva silným.