|
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznate?nos?ou Boha, no predsa sa v ?om nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednozna?nosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zárove? predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ?udského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznate?nos? Boha, Scotus najprv "zostupuje" k metafyzike a ur?eniu jej predmetu, ?o je identické s ur?ením adekvátneho predmetu ?udského rozumu, a potom "vystupuje" k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy "súcno" (ens) a "nekone?ný" (infinitum) sú poznate?né v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu. Scotovo chápanie metafyziky, ktoré spo?íva na jednozna?nosti pojmu súcna ako takého, reaguje na aristotelovsko-tomistickú tradíciu chápania metafyziky v jej dvojakej onto-teologickej dimenzii a najmä na náuku Henricha z Gentu. Obe myšlienkové koncepcie sa zakladali na analogickom chápaní pojmu súcna ako takého, ktoré Scotus podrobil kritike. brož., 184 strán | bilingválne vydanie
|