 |
Autori knihy o srdci ženy spomínajú, ako sa istá žena priznala, že sa cíti ako domáci spotrebi?. Ženy dneskajška sú unavené, vy?erpané, lebo iba slúžia a v zápale povinností už ani neveria, že môžu by? krásne.
A tak každý, kto ?ítal dobrodružstvo Johna Eldredga o divokom srdci muža, musí pri „poh?ade“ na O?arujúcu uzna?, že ani v tomto príbehu nepôjde o vonkajšie problémy ?udskej, tentoraz ženskej duše.
John tak vzal svoju manželku na miesto, ktoré mnohí pokladajú za príšerne komplikované. Muži sa srdca ženy boja, lebo nevedia, ?o by tam našli a ako by to zvládli. Prichádzajú však o poklad, ktorý je v ženskej duši od Boha na potešenie sveta.
Túžby ženy a Boh
Takmer analogicky k Divokému v srdci sa Eldredge púš?a do vnútra ženského srdca. V jeho h?bke sa nachádzajú tri základné túžby:
By? milovaná – videná, h?adaná a aby sa o ?u bojovalo. Ženy túžia tiež po ú?asti na ve?kom dobrodružstve. Sú aj bojovní?ky a to jedine?ným spôsobom. Tre?ou túžbou je by? krásnou.
Božie srdce, ak to tak môžeme nazva?, je obrazom túžob muža aj ženy. Obaja môžu vidie? seba aj toho druhého v Bohu. Áno, Boh je divoký, túži po dobrodružstve a po nás, presne ako muž po žene. Muž aj žena nájdu v Bohu túžbu po tom, aby ho milovali, vzali do dobrodružstva svojho života a aby odha?ovali tajomstvo Jeho krásy. Boh je vo vz?ahoch vlastne ako žena: Chce by? pre nás prioritou, aby sme si ho všímali a h?adali.
Ako sa s príchodom za?úbenia mení život ?loveka, presne tak to funguje, ke? objavíme, že v kres?anstve ide o ve?kolepú romancu.
Táto filozofia o túžbach muža a ženy vo vz?ahu s túžbami Boha je neuverite?ne zaujímavá a dokáže ve?mi dobre ilustrova? podstatu kres?anstva – vz?ahy. Chcelo by to však minimálne samostatný ?lánok, ak nie knihu.
Krása, rana a otázka
V knihe sa zvláš? venujú autori otázke krásy. Je základnou vlastnos?ou Boha, aj ke? sa ?asto sústredíme na pravdu a dobro, píšu Eldredgeovci. Krása pod?a nich rozpráva (že všetko bude dobré, v poriadku), vábi – pri?ahuje, živí, potešuje, inšpiruje a je transcendentná.
Napriek všetkému, ?o krása predstavuje, sa žena pýta: „Som pekná?“ Je to jej základná otázka, na ktorú ?aká odpove? predovšetkým od otca. Problém nastal pri Páde v raji, ke? Adam zostal pasívny a Eva neverila Bohu. Vzala veci do vlastných rúk, a tak nasledoval hriech, trest a kliatba. Mužovo trápenie súvisí s jeho otázkou (?i na to má, ?i nezlyhá), žena sa borí s osamelos?ou a nadvládou muža. Takto sa padnutá Eva môže sta? bu? panova?nou (nepotrebuje nikoho, odmieta citlivos?) alebo skleslou a utiahnutou.
Diablovi však nesta?ilo, a tak útok pokra?uje ranou, ktorú žena ut?ži naj?astejšie od otca. Boles? spôsobuje najmä nevšímavos?, týranie a pasivita. Rany spôsobuje ten, kto vie, kým sme mali by?. Je to ten, ktorý sa nás bojí, vysvet?ujú autori.
Úto?í zvláš? na Evu, na jej krásu (sám padol kvôli svojej kráse - pre pýchu).
Eva dáva život, a preto je prenasledovaná. Je vrchol stvorenia, bolo stvorená ako posledné zo všetkých stvorení. Ženské telo je príliš ve?ké znamenie ve?nosti pre zrak muža. (Wiliam Blake)
krátené, prevzaté z http://www.postoy.sk/node/447
_a href="http://www.postoy.sk/node/447"_ http://www.postoy.sk/node/447_/a_
Hodnotenie: [5 z 5 hviezdičiek!] |
 |
|