Vo?ba pápeža Františka, 265. nástupcu svätého Petra, znamená za?iatok novej epochy. Nespo?íva len v tom, že František od ?ias odstúpenia Celestína V. v roku 1294 je len druhým pápežom vôbec, ktorý nastúpi do úradu, hoci jeho predchodca ešte žije, ale aj preto, že sa medzi kardinálmi prvýkrát verejne diskutovalo o tom, ?i a kedy je kardinál vôbec hoden voli? pápeža. Tak prednazna?uje škandál okolo škótskeho kardinála Keitha O´Briena, ktorý odstúpil 25. februára 2013, novú epochu. O tom, ?i je kardinál hoden voli? pápeža, doteraz nebolo potrebné diskutova?. Od roku 1089 patrí toto práve jedine kardinálom. Moderné pravidlá pápežskej vo?by stanovili Pavol VI. a Ján Pavol II. v základom spise Romano Pontifici eligendo a Universi Dominici Gregis. Obidvaja vyslovene trvajú na práve kardinálov voli? pápeža. Ba ešte viac: Ukladajú kardinálom povinnos? dopravi? sa do Ríma v?as, aby sa mohli zú?astni? vo?by pápeža. Zopár dní pred svojím odstúpením, 22. Februára 2013, vydal Benedikt XVI. nariadenie kúrii, Motu Proprio, v ktorom posil?uje paragraf 35: „Žiaden kardinál s právom vo?by nesmie by? vylú?ený z aktívnej alebo pasívnej vo?by pápeža zo žiadneho dôvodu a pod žiadnou zámienkou.“ Predtým sa v dejinách uvádzali len tri dôvody, ktoré mohli kardinálovi zabráni? vo vo?be: 1. násilie, 2. zdravotné problémy a 3. vzdialenos?. Dôvod ?íslo jedna, použitie násilia, aby sa zabránilo príchodu kardinála, bol pri vo?be pápeža stále významným faktorom.