 |
Leota je osamelá stará žena, ktorej sa deti oto?ili chrbtom. Annie je Leotina vnu?ka, ktorá robila celý život to, ?o chcela jej matka (Leotina dcéra), no teraz nabrala odvahu, ods?ahovala sa, rozhodla sa ís? za svojím snom a navštívi? babku Leotu, pretože chce zisti?, pre?o sú vz?ahy v jej rodine také pokazené. Do toho všetkého ešte pribudne študent Corban, pre ktorého je Leota len sú?as?ou výskumu do školy.
Leotina záhrada je ve?mi pomalým príbehom, ktorý je založený skôr na myšlienkach, ako na samotnom deji. Podstata knihy je ve?mi jednoduchá: Leota je na staré kolená úplne sama, pretože jej deti si myslia, že sa o ne nikdy nestarala a nezaujímala. Leota však stráži akési tajomstvo a to jej vždy bránilo úprimne sa so svojimi potomkami porozpráva?. A tak trpí Leota aj jej dcéra. Pokoj a zmierenie by však mohla prinies? vnu?ka Annie, ktorá má ve?mi blízky vz?ah s Bohom.
Leota je svojrázna stará pani, ktorá je tak trochu nevrlá, ale ve?mi vnímavá a múdra. Ak si však niekto získa jej dôveru, zahrnie toho ?loveka láskou. Annie bola typom hrdinky, na ktorej by ste nedokázali nájs? ni? zlé. Milá, ochotná, morálne ?istá, ústretová, pracovitá, nadaná a takto by som mohla pokra?ova? donekone?na. Neviem, ?i som ju mala rada, skôr som ju akceptovala. Jej vz?ah s Bohom bol však krásny, takisto ako ten Leotin. Zaujímavým "doplnkom" je Corbanov život, ktorý ma miestami zaujímal viac, ako ten Leotin.
Francine Riversová má skuto?ný talent na písanie, a tak dokázala udrža? moju pozornos? aj napriek tomu, že sa toho ve?a nedialo. Je to skôr taký filozofický príbeh, spomienky na minulos?, ktorá formovala budúcnos? a urputná snaha napravi? pošramotené vz?ahy v rodine. Niekde uprostred príbehu som sa trochu nudila a predpokladala som, že viem, kam celý to všetko speje. Postupne som však zistila, že sa mýlim a autorka vôbec nepíše prvo plánovo. Vie, že to, ?o je už desa?ro?ia poškodené, neopraví sa ako lusknutím prstom, je to dlhý proces a vôbec nie je isté, že bude ma? š?astný koniec.
Leotina spustnutá záhrada, ktorá sa postupne prebúdza k životu, je ve?mi peknou metaforou. Akou? To si ur?ite zistíte sami, Mnohé situácie sú naozaj dojemné aj ke? ide len o zdanlivé banality, akým je napríklad stretnutie rodiny pri V?akyvzdaní. Myslím si, že Leota zbyto?ne premárnila tie dlhé roky a tajomstvo, ktoré strážila, mohla už dávno vyzradi?. V ur?itom zmysle ju však chápem a bolo mi jej ?úto.
Autorka dokáže ve?mi krásne písa? o láske - nie len o láske medzi mužom a ženou, ale aj o láske matky k die?a?u, k starým ?u?om, rastlinám a v neposlednom rade o láske k Bohu. Ur?ite však nemusíte by? zarytí veriaci, aby vás knihy Francine Riversovej zaujali. Jej príbehy totiž nechcú nikoho núti? k viere, sú len o živote, o bolesti a o zmierení, ktoré prichádza pomaly a bolestivo, no ke? ho kone?ne spolu s postavy dosiahnete, prinesie so sebou pokoj a rados?.
Hodnotenie: [4 z 5 hviezdičiek!] |
|
|
Oddelenia
