7. LEKCIA 11. január 1948 Rim 2, 2 – 8

Najsvätejší Autor hovorí: Boží súd pod?a pravdy postihne tých, ?o robia také veci. Tak bezbožníkov ako i vlažných, ako aj tých, ?o horia naj?istejšou láskou až po obe?. Majetok ani odev, pôvod ani postavenie nezmenia Boží súd. Nezmätú ho žiadne zámienky ani scenáre zostavené na oklamanie ?udí, ba ani pretvárky ?i nepravé skutky dobra, viery, cnosti a lásky.

U?ite?ove slová sú vždy živé a spravodlivé, ?i už ke? hovoria: „Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského krá?ovstva,“ ako aj vtedy, ke? porovnáva mýtnika a farizeja, ?i ke? podáva obdivuhodný kódex Nového zákona v Re?i na vrchu. Zákon sa nezmení kvôli tomu, že sa menia ?asy. A nebudú rozdielne rozsudky, pretože Boh bude vždy súdi? pravdivo a spravodlivo. A ešte prísnejšie bude súdený ten, kto je poverený súdením alebo si osobuje právo súdi?. Bude súdený prísnejšie, pretože viac sa bude požadova? od toho, kto hlbšie poznal Zákon. A bude prísnejšie súdený, lebo je napísané: „Nesú?te, aby ste neboli súdení.“

Bu?te malí! Ó, bu?te malí, vy, ktorých Ja milujem. Ak budete takí, Ja vás nau?ím Múdrosti. Nau?ím vás ju skrze moju lásku. Pretože vedzte, že Múdrosti sa ?lovek nau?í skôr cez lásku ako vzdelávaním. Ja, ktorý vás milujem, a vy, ktorí milujete m?a, sme svetlo slúžiace na pochopenie slov Múdrosti, ktoré bez svetla lásky, len samotným vzdelaním, ostávajú celkom alebo ?iasto?ne zatônené.

Preto Láska nikdy neprestane vola?: „V?aka milosrdnej láske získate spásu a pokoj.“ Pretože kto má milosrdnú lásku, neopovrhuje bohatstvom božej dobroty, jej trpezlivos?ou a toleranciou; kto má milosrdnú lásku, miluje pokánie, nesúdi, neodsudzuje, nedáva pohoršenie, nestane sa vlažným alebo chladným ani sa nepošpiní skazenos?ou.

Kto má milosrdnú lásku, odzbrojí Božie srdce, aj ke? bude uznaný vinným. Boh odpúš?a tomu, kto ho miluje a pla?e mu v lone, a nielen odmení každého ?loveka pod?a jeho skutkov ktoré sú vždy nedokonalé –, ale berie do úvahy jeho lásku, ktorá je ?asto vä?šia ako schopnos? kona? dobro. Aj túžba po dokonalosti sa zaráta, ak to bude aktívna túžba, teda skuto?ná túžba, ktorá sa nenaplní len preto, lebo nie je v moci tvorov naplni? ju. Boh vidí. Skuto?ne vidí. A vidí, ako len môže vidie? najdokonalejší Boh: s dokonalos?ou, ktorá sa nezastaví na zdanlivom zov?ajšku. A dokonale súdi potom, ?o trpezlivo vy?kával...