Tu na Golgote sme konfrontovaní so „Slovom kríža“ (1 Kor 1, 18). Slovo onemie, stáva sa m?tvolným tichom, pretože sa „vyslovilo“ priam do m?kva, neostalo ni?, ?o by ešte bolo treba poveda?..
Ježiš, ktorý prosí Otca o odpustenie pre tých, ?o ho ukrižovali, nás pozýva k náro?nému postoju modli? sa za tých, ?o nám ublížili, poškodili, vedie? odpusti? vždy, aby Božie svetlo mohlo ožiari? ich srdcia. Pozýva nás ži?, prostredníctvom našej modlitby, ten istý postoj milosrdenstva a lásky, ktorý má Boh vo?i nám: „odpus? nám naše viny, ako i my odpúš?ame svojim vinníkom“, ako denne vyslovujeme v modlitbe „Ot?e náš“. V tej istej chvíli ako sa Ježiš – v krajnom momente smrti – úplne odovzdáva do Otcových rúk, nám zárove? ohlasuje istotu, že nech sú skúšky akoko?vek tvrdé, problémy náro?né, utrpenie ?ažké, nikdy nevypadneme z Božích rúk, z tých rúk, ?o nás stvorili, podopierajú nás a sprevádzajú na ceste života, lebo sú vedené nekone?nou a vernou láskou.