Kedy sa treba obráti? na psychiatra a kedy na exorcistu? ?udia sa teda obracajú na mágov z troch uvedených dôvodov. Niekto sa o mágiu zaujíma preto, lebo sa sám chce mágom sta? a získa? nadprirodzené schopnosti. V oboch prípadoch ide o chcený vstup na pole okultných síl, ktoré nie sú dobre identifikovate?né. Používajú sa rôzne formulky, tajné rituály, druhým sa podsúvajú o?arované predmety, dávajú sa im zjes? alebo vypi? nejaké za?arované pokrmy a nápoje.

?udia tak chcú získa? nejaké skryté poznanie, získa? prevahu nad druhými, ovláda? prírodné sily, uchráni? sa pred domnelým zhubným vplyvom niekoho iného, aj ke? sú to všetko úplné hlúposti a nezmysly. To všetko sú povery a modloslužba, pretože ?lovek pri takomto po?ínaní celkom jednozna?ne opúš?a Boha a jeho zákony. Zdá sa mu totiž, že kres?anská viera nie je schopná uspokoji? jeho túžby a priania. ?udia teda h?adajú nejaké iné prostriedky, aby utíšili baženie svojho srdca. V celých dejinách spásy je zrejmé, že modloslužba a povera predstavovali stále vážne pokušenie Božieho ?udu.

Hebrejci sa nachádzali obklopení pohanskými národmi, ktoré mali vyššie uvedenú mentalitu. Pre pohanov platilo, že každý národ mal svojich bohov ochrancov a že každé miesto malo svojho boha. Z toho neskôr vychádzalo trvalé pokušenie vyvoleného národa. Otázka znela, ?i je potrebné veri? v Boha, ktorý sa zjavil Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a Mojžišovi a ktorý vyviedol svoj ?ud z egyptského podru?ia, alebo sa upnú? na bohov okolitých národov, alebo na miestnych bohov. Kto si zasluhuje viac dôvery? Kto chce ?udu skuto?ne pomáha? a chráni? ho? Tak sa v dejinách spásy striedali prejavy vernosti k Bohu s odpadlíctvom a nevierou, odchody a návraty. Akoby sa o veriaceho pre?ahovali dve sily a akoby sa ?lovek nedokázal raz a navždy pevne rozhodnú?. To isté sa deje aj s dnešnými kres?anmi. A tak to bude aj s kres?anmi budúcich ?ias.

Kres?an je zachránený prostredníctvom krstu z otroctva pod satanovou mocou, vz?ahujú sa na neho Božie zas?úbenia. Kres?an ve?mi dobre vie, kam má pod?a Božieho ur?enia smerova? jeho život. Zárove? je však kres?an ustavi?ne pokúšaný, aby lipol na svetskom myslení a aby stratil pod nohami cestu k plnosti spásy. Napríklad aj používanie magických prostriedkov je znamením odpadlíctva od živého Boha, na ktorého sa ?lovek neobracia v modlitbe, ke? sa nachádza v problémoch. Je to jasný prejav nedôvery v Boha. ?lovek si volí cesty, ktoré sa na prvý poh?ad javia ako ?ahšie a príjemnejšie, lenže v skuto?nosti sú to cesty zradné a ve?mi nebezpe?né.