MÁRIA VALTORTA vo štvrtom diele pokra?uje v nádherných videniach života a okolností, ktoré sprevádzajú druhý rok Pánovho verejného ú?inkovania. Pri podobenstve o stratenej ovci tajne obráti srdce Márie z Magdaly. V predobraze Eucharistie Pán s láskou rozmnožuje chlieb a ryby, aby nasýtil zástup. Na inom mieste krá?a po mori a topiacemu sa Petrovi odha?uje jeho telesnos? zmýš?ania a spoliehanie sa na seba. V závere knihy ?ítame o skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva. „Milova? Boha pre neho samého a milova? ho v blížnych je dokonalos?. Milujeme ho tým, že dávame chlieb tomu, kto je hladný, uvedomujúc si, ko?kokrát Boh nak?mil ?loveka zázra?nými ?inmi.“ Ježiš hovorí: „Ve?akrát ani ne?akám, kým ma zavolajú, ke? vidím svoje deti v nebezpe?enstve. A ?asto pribehnem aj k tomu, kto je mojím nev?a?ným synom. Vy spíte alebo vás ovládajú starosti a zhon života. Ja bdiem a modlím sa za vás. Som Anjel všetkých ?udí, starám sa o vás a ni? nie je pre m?a bolestnejšie, ako ke? nemôžem pomôc?, lebo vy nechcete moju pomoc a radšej konáte sami alebo horšie – žiadate pomoc od Zlého. Ako otec, ktorý vidí, že syn ho odmieta: ,Nemilujem ?a. Nechcem ?a. Cho? pre? z môjho domu,‘ tak som i ja ponižovaný a utrápený viac, než som bol kvôli ranám. Ale ak ma len neodmietnete: ,Odí?‘ a ste iba za?ažení staros?ami života, potom som ve?ný Bdejúci, pripravený prís? ešte prv, než ma zavoláte. A ak ?akám, aby ste mi povedali aspo? jedno sloví?ko – niekedy ho ?akám –, to preto, aby som po?ul, že ma voláte. Aké je to pohladkanie, aká nežnos? po?u?, že ma ?udia volajú! Po?u?, že si pamätajú, že som Spasite?! Nehovorím ti ani, akú nekone?nú rados? cítim a ako ma až nadnáša, ke? je niekto, kto ma miluje a volá ma aj vtedy, ke? ma nepotrebuje. Volá ma, pretože miluje m?a viac než ?oko?vek iné na svete a cíti, ako sa nap??a rados?ou podobnou mojej radosti, už len ke? zavolá: ,Ježiš, Ježiš,‘ ako to robia deti, ke? volajú: ,Mamka, mamka!‘ A zdá sa im, akoby im stekal na pery med, pretože už len samotné slovo mamka nesie so sebou chu? materských bozkov.

Väzba: Viazané
Po?et strán: 448