Nikdy nebola pozornos? katolíckej zbožnosti zameraná na Eucharistiu viac ako od ?ias reforiem Druhého vatikánskeho koncilu. A sú?asne nebolo nikdy vä?šmi potrebné, aby sa Eucharistia stala stredobodom nášho každodenného života. Tieto radostné meditácie o Eucharistii sú samy osebe prejavom v?akyvzdania – a sú?asne pozvaním. Pozývajú ?itate?a, aby v eucharistickom v?akyvzdaní a chvále objavil základný motív a pravidlo svojho každodenného života. Vyjadrujú, ako Eucharistia môže a mala by by? tou najúžasnejšou skúsenos?ou, ktorá preniká a usmer?uje náš uponáh?aný a zábudlivý život.