Autor knihy sa obracia na kres?anov stojacich tvárou v tvár kríze spolo?nosti a inštitucionálne oslabenej Cirkvi. Mužom a ženám, ?o za?ali revidova? svoj postoj k viere, kniha neprináša hotové odpovede. Pozýva ich však prija? túto noc viery nie ako katastrófu, ale ako o?istu plnú nádeje.

Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý ve?er, aj teraz sa judskí zajatci zhromaž?ujú okolo oh?a. Celý de? pracovali na kanáloch tejto roz?ahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ?aleko od svojich strážcov, ?aleko od ?udí „s re?ou nejasnou... a brblavým jazykom" (iz 33, 19). Je to ?as ú?avy a spolupatri?nosti. Sedia v kruhu a dívajú sa do oh?a. Ml?ia. Všetko majú spolo?né: únavu, hanbu, nenávis?, nádej. Najmä nádej. Ich život je teraz tragicky zjednodušený - ostáva im len ?aka?...

Brožov., 112 str.