Výmenný bannerový systém. V prípade, že u nás uvidíte nevhodnú reklamu, kontaktujte nás.
RECENZIE
Napísal/a: Darina Simkova Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 24 February, 2011
Ve?mi príjemne napísaná kniha.. môžete kedyko?vek presta? ?íta? a opä? za?a?.. vždy vám povie nie?o nové.. Ukáže aké je zbyto?né sa bá?, ke? sa o nás stará niekto taký skvelý ako je Boh... proste rozbehnite sa a sko?te.. on vás chytí ... :)
Napísal/a: Juraj Mi?ek Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 17 February, 2011
Max Lucado pise velmi jasne, vystizne, miestami vtipne. Vdaka jeho slovam clovek porozumie mnohym veciam. Pri pisani pouziva kratke priklady - pribehy, a tie dokazu velmi uputat...
Vyborna kniha, vynikajuci autor!
Napísal/a: Mária Matuševská Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 28 January, 2011
Ve?mi dobrá kniha, každý si v nej môže nájs? ten "svoj" strach, ve? ur?ite každý má s ním skúsenos?. Autor je brilantný v spôsobe, akým vie vystihnú? podstatu a ?itate? sa ani chví?u nenudí, lebo jazyk je sú?asný, opisované situácie ve?mi reálne. Myslím, že kniha zaujme každého, kto ju vezme do rúk.
Napísal/a: Jozef Magda Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 13 January, 2011
Napísal/a: Slavka Michalkova Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 13 December, 2010
Ve?mi dobre napísaná knižka, ?lovek si nájde odpovede na svoje otázky týkajúce sa rôznych druhov strachu a pochybností, situácie priamo zo života, ?oho a pre?o sa bojíme, ako to zmeni?. ?akujem za túto knihu a teším sa, že sa pustím do ?alšej od tohto autora (už ma ?aká na no?nom stolíku).
Napísal/a: Žofia SEPEŠIOVÁ Hodnotenie: z 5 hviezdičiek 15 November, 2010
Sta?í si ráno pre?íta? denník, cestou do práce zapnú? rádio alebo ve?er pozrie? televízne noviny.
Denno-denne sme konfrontovaní rôznymi neš?astiami, celosvetovými, verejnými, no i tými osobnejšieho rázu. Nad niektorými možno len nezainteresovane pokr?íme ramenom, máme pocit, že sa nás netýkajú, iné v nás vyvolajú súcit, no ?oraz viac môžeme by? svedkami narastajúceho pocitu strachu vyvolaného blízkos?ou podobnej situácie, ktorá visí nad naším životom ako Damoklov me?. Max Lucado sa rozhodol v jednej zo svojich kníh venova? práve fenoménu strachu, ktorý – ako sa zdá – je pre našu dobu ur?ujúci.
Úvodná ?as? knihy Bez strachu je venovaná analýze sú?asnej doby nakazenej strachom. Lucado opisujúc ducha sú?asnosti konštatuje: "Zdokona?ujeme investi?né plány, inštalujeme pokro?ilé bezpe?nostné systémy, uzáko?ujeme zvýšené výdavky na armádu, a predsa sme závislí na psychofarmakách viac ako ktoráko?vek iná generácia v histórii. (...) Deti v sú?asnosti zažívajú viac strachu ako psychiatrickí pacienti v roku 1950."
Strach, ?i už si to uvedomujeme alebo nie, je tým, ?o zásadne ovplyv?uje naše prežívanie života, ur?uje naše rozhodnutia a v kone?nom dôsledku nás paralizuje a nominuje do úlohy pasívneho pozorovate?a udalostí, ktoré sa v našom živote dejú práve v?aka nemu. Strach nadobúda skrze Lucadovo skuto?ne majstrovské jazykové stvárnenie kontúry uzurpátora ?udského š?astia. Autor poukazuje na ni?otnos? strachu, ktorý nielenže ni?í prítomný okamih života ?loveka, ale aj blokuje celú jeho budúcnos? – totiž zabra?uje ?loveku sníva?, plánova? a ?oko?vek kona?. "Strach nás zaženie do väzenia a pribuchne za nami dvere. Nebolo by úžasné vyjs? z neho von?"
Nasledujúce kapitoly sme pozvaní prija? túto ohromnú ponuku, ktorá v sebe zah??a proces uvedomenia si, priznania strachu zodpovedného za stagnáciu nášho života, opustenia väzenia, do ktorého nás strach zahnal. Cestu von absolvuje spolu s nami aj autor, ktorý nás necháva nazrie? do tajných zákutí svojej duše. Všetko sa deje cez vypestovanie si dôvery v Božie pris?úbenia, ktoré tvoria motto ku každej kapitole.
V centre autorského záujmu sú tieto strachy: strach z nedôležitosti; strach, že Boha sklamem; strach z nedostatku; strach, že neochránim svoje die?a; strach z nezdolate?ných úloh; strach z toho najhrôzostrašnejšieho scenára; strach z násilia; strach z nadchádzajúcej zimy; strach z posledných chví?; strach z toho, ?o príde; strach, že Boh neexistuje; strach z globálnej katastrofy; strach z Boha, ktorý sa vymyká mojim predstavám. (Pozn. podnadpisy jednotlivých kapitol)
Max Lucado analyzuje tieto základné životné strachy ?loveka prenikavým okom psychológa, vysvet?uje a vychováva ?loveka k odvahe v osobe skúseného pedagóga a ukazuje cestu, východisko, ktoré je založené na dôvere v Božie slovo - v úlohe pastiera duší. Všetko sprevádza vážnos? a zárove? isté nad?ah?enie, vycibrený jazyk a ostrovtip autora.
Východiskom každej kapitoly je nachádzanie sa ?loveka v ur?itej situácii, ktorá je pozna?ená strachom. Strach, ktorý utvára (?i skôr znetvoruje) ?udskú existenciu, ur?uje ?loveku spôsob života, správania, sa stáva jeho podstatným ur?ením. Toto existenciálne rozpoloženie je pre autora odrazovým mostíkom k rozvíjaniu sledovaného problému. Na po?iatku rozprávania, výkladu je životná situácia sú?asného ?loveka, ktorú autor prepája so zážitkom biblického ?loveka, napr. strach o život svojho die?a?a verzus Jairus, ktorý prichádza za Ježišom, aby mu uzdravil dcéru. Biblický text je vstupnou bránou, prizmou, cez ktorú je ?itate? pozvaný k sebareflexii. Božie slovo ho posúva k novému vnímaniu situácie, v ktorej sa ocitá.
Nepochybne je jedným z hlavným zámerov autora terapia. Nejde mu len o videnie akýchsi paralel medzi vlastným životným rozpoložením a biblickou udalos?ou a postojom, ale skuto?ným cie?om a zav?šením autorských snáh je lie?ba a uzdravenie ?loveka. To sa deje prostredníctvom spomínaného stotožnenia situácie a strachu sú?asného ?loveka so strachom biblických protagonistov. Povzbudenie "Nebojte sa!" adresované apoštolom, je tak adresované aj nám. Prís?ub nového a zárove? toho istého Tešite?a – Ducha patrí taktiež i nám. Pokoj, ktorý zanechal apoštolom je tiež darom pre nás, našu dobu. Je potrebné ho len prija?.
Žiaden ?lovek nie je uchránený od následkov doby. Nik z nás sa nemôže pochváli? tým, žeby sa nikdy nebol bál, nikdy nezakúsil pochybnos? a strach. No všetci sme pozvaní opusti? väzenie svojho strachu a svoju nádej vloži? na toho, ktorý jediný nesklame...
"Tak utíš, srdce, už svoj zhon!
Ver, Boha ?akaj s pokorou!
On, hoci dlho otá?a,
nechodí nikdy neskoro.
Nechodí nikdy neskoro,
nedáva dobro na prídel.
Nebúr sa, srdce na vlnách –
upokoj sa, kým nepríde.
Upokoj sa, kým nepríde...
?as ?a vždy v dia?ku posiela...
Nohy, ?o Boha ?akajú,
pribehnú prvé do cie?a.
Pribehnú prvé do cie?a,
aj ke? je výdrž úbohá...
Nuž stíš sa, srdce, s pokorou;
ja budem ?aka? na Boha."
...
http://christ-net.sk/node/837
Oddelenia
Odporúčame
